Príčiny vzniku zemetrasení

Zemetrasenia sú otrasy Zeme vznikajúce náhlym uvoľnením mechanickej energie nahromadenej v zemskej kôre alebo v plášti. Ak sú tektonického pôvodu majú za následok katastrofálne otrasy zemského povrchu.

Litosféru tvorí zemská kôra s najvrchnejšou časťou zemského plášťa, ktorá spočíva na vrstve plastických roztavených hornín plášťa - na astenosfére. Z toho vyplýva že litosferické dosky sa v horizontálnom smere pohybujú po astenosfére a akoby unášali jednotlivé pevniny a oceánska dná. Dosky sú ohraničené, pričom hranice litosferických dosiek sa nie vždy kryjú s obrysmi oceánov a pevnín. Dve litosferické dosky sa môžu navzájom zrážať, približovať, vzďaľovať alebo sunúť vodorovne vedľa seba. 

(c) http://www.revisionworld.com/files/plates%20copy.jpg

Oblasti kde vzniká a zaniká zemská litosféra sa vyznačujú intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou. Na styku litosferických dosiek sa prejavujú veľmi výrazne vnútorné procesy, najmä tektonické poruchy, magnetizmus a zemetrasenie.  

Doteraz nie sú uspokojivo vysvetlené príčiny a fyzikálny mechanizmus vzniku všetkých tektonických zemetrasení. V globálnom meradle ich vznik pomerne dobre vysvetľuje teória tektoniky litosferických dosiek (zemetrasenia vznikajú na ich okrajoch). Interakcia blokov vyvoláva v ich okrajových častiach napätia, ktoré sa uvoľňujú buď pomalým postupným pohybom, alebo náhle – vzniká zemetrasenie.

(c) http://oceanexplorer.noaa.gov/explorations/03trench/trench/media/trench_600.jpg

Prvé vysvetlenie fyzikálneho mechanizmu vzniku zemetrasenia formuloval americký seizmológ H.F. Reid (1911) na základe meraní deformácií zemskej kôry a štúdia zemetrasenia v oblasti zlomu San Andreas v Kalifornii. Podľa tejto teórie následkom pomalých tektonických pohybov sa tvorí nehydrostatické pole napätí, obyčajne v miestach, kde geologické formácie boli už predtým porušené zlomom. Napätia stále vzrastajú, až prekročia hranicu pevnosti hornín. Obyčajne v mieste, kde je hranica najnižšia. V tomto mieste, ktoré sa nazýva hypocentrum (ohnisko), dochádza k náhlemu vzájomnému posunu blokov zemskej kôry náhlym pohybom, ktoré generuje zemetrasenie. Epicentrum je ohnisko na zemskom povrchu.

(c) http://www.geos.ed.ac.uk/homes/williams/earthQuackLocations.jpg

Rozloženie zaznamenaných zemetrasení a hranice litosférických dosiek

Na základe dlhodobých pozorovaní sa zistilo, že epicentrá zemetrasenia sú zväčša rozložené pozdĺž pásov. Sú to seizmicky aktívne pásy, z ktorých najdôležitejší je - cirkumpacifický zemetrasný pás (tu vzniká 80 % zemetrasení), mediteránny a stredoatlantický pás. Rozsiahle časti zemského povrchu tvorené starými štítmi a tabuľami sú takmer bez zemetrasnej činnosti (aseizmická oblasť).

Pre rýchlejšie zostavenie textu boli použité aj formulácie zo seminárnej práce Vargová&Vozárová, 2005/2006.